Smútok Márie Magdalény a dôkazy pre Tomáša

Prečo Ježiš naťahuje Máriu Magdalénu, emauzských učeníkov a nakoniec aj Petra, keď ho núti tri razy mu vyznať lásku? A prečo necháva Tomáša čakať osem dní, kým mu poskytne dôkazy o svojom zmŕtvychvstaní?

Dvadsiata kapitola Evanjelia podľa Jána mi pri modlitbe priniesla dva momenty prostredníctvom dvoch postáv. Dej poznáme, tak len v skratke. Mária Magdaléna prichádza k hrobu. Miluje Ježiša a nachádza prázdny hrob. Preniká ju smútok a narieka, lebo nevie, čo sa s Ježišovým telom stalo. Tak odpovedá aj Ježišovi, ktorý ju osloví a ktorého si pomýli so záhradníkom. Ježiš je tajnostkár, podobne ako na ceste do Emáuz. Pýta sa Márie Magdalény, koho hľadá, hoci to dobre vie. Uplakaná sa ho pýta, či nevie, kam ho odniesli. Ježiš sa nakoniec priznáva a opúšťa ju s tým, že musí ísť ešte k otcovi. Prečo Ježiš naťahuje Máriu Magdalénu? Dotýka sa ma to, lebo som nedočkavá osoba, ak čakám na nejaké rozhodnutie, podujatie alebo telefonát, bývam niekedy ako malé dieťa, môj muž sa na tom aj smeje. Nerozumiem, prečo Ježiš naťahuje Máriu Magdalénu, emauzských učeníkov a nakoniec aj Petra, keď ho núti tri razy mu vyznať lásku. Potrebuje Ježiš dôkazy o tom, že ho milujeme? Aj keď vie, že je to tak a pozná naše myšlienky?

Možno to my potrebujeme sformulovať a upratať svoje myšlienky a my si potrebujeme uvedomiť, že to bez neho nedáme. Niekedy beriem svoju vieru ako samozrejmosť. Samozrejmosť to však nie je. Viera je v prvom kole dar. Na to, aby rástla, musí človek chcieť ju rozvíjať. Viera v Ježiša nie je prijatie nejakej filozofie alebo kódexu. Je o živom, skutočnom prežívaní a rozvíjaní osobného vzťahu s Bohom. A vzťah potrebuje čas, denno denne. Potrebuje dôveru a niekedy potrebuje aj vedieť, že potrebujeme toho druhého a máme ho radi. Vyznať niekomu lásku, povedať, že ho máme radi alebo že ho potrebujeme nie je jednoduché. A niekedy si to potrebujeme aj sami pred sebou uvedomiť. Vo vzťahu s ľuďmi aj s Bohom. Niekedy potrebujeme, aby nás niekto “naťahoval”, pretože si inak nevieme vážiť to, čo pre nás ten človek znamená. Lebo niekedy je to ťažké. Priznať, že niekoho potrebuješ a že Ti chýba, je priznaním istej závislosti a slabosti. Je moderné byť nezávislý, spoliehať sa len na seba, myslieť si, že nikoho nepotrebujem. Je to aj obrana proti zraneniu. Prijatie a lásku však potrebujeme všetci. Je to úplne v poriadku. Sme závislí na láske a na vzťahoch, určite na Bohu.

V druhej scéne je Ježišovo zmŕtvychvstanie známe všetkým učeníkom. Najskôr cez rozprávanie Márie Magdalény, večer už prichádza sám Ježiš. Tomáš však nie je prítomný a odmieta uveriť bez dôkazov. Tie dostane až o osem dní. Pripomína mi to mnohých ľudí, ktorých mi Boh kladie na srdce, modlím sa za nich, ale akoby sa veci nehýbali. Nedokážem im odovzdať svoju vieru, asi potrebujú vidieť rany po klincoch a vložiť ruku do rany… Ale Tomáš nakoniec uveril a vyznal Ježišovi, že je jeho Pánom a Bohom. Som nedočkavá, ak chcete spisovne, netrpezlivá, ale niekedy treba tých “osem dní”, aby sa mohli meniť veci. Áno, tých osem dní niekedy trvá roky. Beriem si toto ako prisľúbenie. Aj na Tomáša došlo. Ježiš ho nenaťahoval, vedel, že potrebuje dôkazy a dal mu ich. Tomášova odpoveď bola rýchla, dostal, čo potreboval, aby mohol uveriť a stal sa jedným z najhorlivejších apoštolov. Pre každého má Boh inú cestu. Mária Magdaléna verila, nepochybovala a milovala, preto nepotrebovala uistenie a dôkazy, stačilo jej oslovenie menom, ktoré jej znovu pripomenulo jej hodnotu v Ježišových očiach a vyjadrilo jeho záujem a lásku k nej. Pozná a oslovuje nás po mene. Každého osobitne.

Spomenula som si ešte na jeden príbeh. V miestnosti sa modlili tri ženy. K jednej z nich pristúpil Ježiš, objal ju okolo ramien a chvíľu pri nej zotrval. K druhej žene pristúpil, položil jej ruku na rameno, stisol dlaň a odišiel. Na tretiu ženu sa iba usmial. Tá ostala smutná a opýtala sa, prečo jej venoval tak málo pozornosti. Ježiš jej povedal: prvá žena ešte nenašla vieru, trpí a bojí sa vykročiť. Prežíva ťažké obdobie, ale nevie, že sa môže s dôverou obrátiť na mňa. Potrebuje byť neustále uisťovaná o mojej láske. Druhá žena je veriaca. Potrebuje sem tam uistiť a podporiť. Ale ty už so mnou kráčaš dlhšie. Denne čítaš Bibliu a rozumieš môjmu spôsobu uvažovania a konania. Prešli sme spolu mnohé ťažké úseky. Zažila si, že som ťa niesol na rukách, keď si nemala sily kráčať. Vieš, že som s tebou a milujem ťa. Preto stačil len úsmev, lebo sme spolu stále v tvojich modlitbách.