Strata naučených schopností, pomočovanie sa, agresivita, alebo naopak nadmerná plačlivosť, bolesti brucha či hlavy, náhle objavenie sa konfliktných situácií alebo ich stupňovanie v školskom prostredí, ignorovanie povinností, zhoršenie správania či prospechu – to je len niekoľko varovných signálov, že dieťa rozvod rodičov neprijalo a celú situáciu extrémne zle znáša. Aj v prípade rozvodov platí, že je jednoduchšie vzniku problémov v správaní sa dieťaťa predchádzať, ako ich potom riešiť.

Samozrejme, rozchod rodičov vždy dieťa ovplyvní. Ale ak aj potom bude mať dieťa pocit istoty a bezpečia ideálne u oboch rodičov, je predpoklad, že opätovne nájde svoju životnú rovnováhu.

Rodičovské mlčanie je pre dieťa stresujúce

Rodičia si neraz myslia, že stačí, ak sa pred dieťaťom zdržia hádok a konfliktov. Avšak ani mlčanie rodičov o ich vzťahu a pripravovanom rozchode dieťa neochráni. Ono veľmi dobre vníma, že sa niečo zmenilo. Obvykle však situáciu nedokáže pomenovať, čo ešte viac stupňuje jeho strach a úzkosť. Psychológovia upozorňujú, že ak dieťa nerozumie tomu, čo sa v rodine už dlhšie deje, samé seba veľmi často vníma ako príčinu napätej domácej atmosféry. Dieťa potrebuje uistenie, že ono nie je príčinou rozchodu a že zostáva naďalej milované oboma rodičmi.

Psychologička Lucia Drábiková z Centra pomoci pre rodinu v Trnave hovorí, že dieťa má byť primerane veku informované o tom, čo sa deje. Rodičia mu majú povedať dôvod rozvodu, vysvetliť mu, aký to bude mať priebeh. Dieťa má právo vedieť, čo preň rozchod a následný rozvod rodičov bude znamenať, aké dôsledky a zmeny v jeho živote nastanú. „Dieťa potrebuje mať slobodu vyjadriť svoje emócie, obavy, smútok,“ dodáva L. Drábiková.

Rozvodom sa to nekončí

Už samotný rozvod  je pre dieťa náročnou situáciou, ktorú nemá možnosť zásadne ovplyvniť. Rovnako bezmocné je, aj pokiaľ ide o usporiadanie rodičovských práv. Ak dieťa žilo pred rozvodom v atmosfére konfliktov, výčitiek, prípadne násilia, rozvod môže byť preň úľavou. Aj v tomto prípade však ide o významný zásah do jeho vývinu a prežívania.

Po rozvode nastávajú v živote dieťaťa ďalšie zásadné zmeny. Obvykle si musí zvykať na striedanie pobytu v dvoch domácnostiach, neraz aj na prítomnosť nových partnerov svojich rodičov, príp. aj ich detí. Mnohí rodičia po rozvode dokážu hľadať spoločnú cestu k tomu, aby dieťa vnímalo novú situáciu čo najmenej dramaticky. Neraz zotrvanie v spoločnej domácnosti vnímajú ako to najlepšie riešenie v záujme dieťaťa.

Spoločne aj po rozvode – zachráni to niečo?

Trend spoločného života  po rozvode sa rozmáha najmä v USA, no takéto spolužitie nie je výnimočné ani na Slovensku. Okrem ekonomických dôvodoch je motiváciou udržať aj naďalej formát rodinného spolužitia. Ak sa rodičia dokážu dohodnúť na ďalšom korektnom spolunažívaní síce už nie ako partneri, ale ako rodičia dieťaťa, môže sa to javiť pre dieťa ako výhodné riešenie. Dieťa má naďalej pri sebe oboch rodičov, zostáva v známom prostredí, zdanlivo sa preň nič nemení. Lucia Drábiková však upozorňuje na úskalia takéhoto iluzórneho rodinného fungovania.

1. Nový partner

Bývalí partneri napriek pretrvávajúcemu spoločnému bývaniu budú pravdepodobne chcieť viesť vlastný nezávislý život. Často sú zároveň už v novom partnerskom vzťahu. Ak budú chcieť tento nový vzťah budovať, znamená to zrejme aj potrebu vyjadriť ho spoločným bývaním. Skôr či neskôr tak usporiadanie svojich vzťahov budú musieť riešiť. Dieťa, ktorému po rozvode vytvorili zdanlivo harmonické rodinné prostredie, tak opätovne vystavia traumatizujúcej udalosti.

2. Ilúzia obnovenia vzťahu

Rozchod i rozvod sú značne emocionálne náročnou situáciou pre všetkých zúčastnených. Ťažko možno očakávať odstup a odosobnenie sa partnerov v množstve situácií, ktoré spoločné bývanie prináša. Veľkou záťažou to môže byť aj pre deti, ktoré budú klásť otázky, ako to vlastne s rodičmi je. Dieťa totiž najviac túži po tom, aby sa rodičia mali radi a boli spolu. Spoločné bývanie môže vytvárať pre dieťa falošnú nádej, že sa rodičia znovu dajú dokopy.

3. Nejasnosť nového usporiadania

Rodinu netvoria len dvaja dospelí a deti, ale aj ich vzájomné prepojenia, vzťahy, dôvera, blízkosť, rituály. Rodina, to sú nespočetné denné interakcie, komunikácia medzi partnermi a medzi nimi a deťmi. Rodina je špecifická dôvernosťou, intimitou a vzájomnou blízkosťou. Pri modeli „sme len spolubývajúci rodičia“, sa všetky tieto aspekty vytrácajú, čo môže byť pre dieťa dosť mätúce.

4. Rodina nie je skupina ľudí bývajúca spolu

Rodina znamená spoločnú starostlivosť o domácnosť, rozpočet, výlety, aktivity, trávenie voľného času, riešenie problémov. Ak toto dvaja ľudia nezvládali zabezpečovať počas trvania ich intímneho vzťahu, ťažko budú vedieť spolu harmonicky žiť v akomsi novovytvorenom formálnom vzťahu.

5. Vyvolávanie pocitu viny

Dôvod, „ostali sme spolu kvôli deťom“, sa môže najmä pri hádkach stať mocnou zbraňou vyvolávajúcou pocity viny u detí. Vyjadrenie, „toto sme urobili pre teba, takto sme sa obetovali a ty si to nevážiš“, nebýva až také zriedkavé. Dieťa tak stráca vlastnú slobodu a nesie zodpovednosť za niečo, za čo by nemalo.

Spoločnému bývaniu po rozvode chýba logika

V kontexte úvah o spoločnom bývaní po rozvode sa objavuje zásadná otázka – ak sú exmanželia schopní spolu naďalej bývať a odhodlaní starať sa bezkonfliktne o deti a domácnosť, prečo sa vlastne rozvádzali? L. Drábiková odpovedá jednoznačne: „Každý rozvod či rozchod má svoje príčiny, históriu a dynamiku. V istej fáze prídu manželia k rozhodnutiu, že vzťah už nie je možné napraviť a je potrebné ho ukončiť. Rozvod vyplýva z príčin, ktoré boli závažné a rozdelili manželský pár. Toto rozhodnutie prináša mnoho otázok, úloh a nesie množstvo dôsledkov, vzťahových, majetkových. Je verejným vyjadrením neudržateľnosti manželstva, neochoty alebo nemožnosti toho, aby manželia ostali spolu. 
V tejto súvislosti je preto zvláštne uvažovať o spoločnom bývaní rozvedených manželov s deťmi ako o reálnom dlhodobom resp. trvalom riešení.“

Zdroj: https://eduworld.sk/cd/petra-polievkova/5350/rozvod-spolocna-domacnost-deti