Dvojitý meter, alebo … ? Akceptujme sa navzájom a neriešme “vojny”, tam kde ich netreba

Pred pár dňami poslanci Národnej rady SR nezobrali na vedomie správu verejnej ochrankyne práv Márie Patakyovej. Predvčerom nezobrali na vedomie ani správu komisárky pre deti Viery Tomanovej. V oboch prípadoch bolo za len niečo cez 30 zákonodarcov, pričom nie vždy išlo o rovnakých ľudí.

V oboch správach boli veci, s ktorými sa nevedeli poslanci parlamentu stotožniť a tak ich nepodporili tým, že by správy zobrali na vedomie. Je to legitímna cesta ako upozorniť na to, že nie všetko je v poriadku a veci treba riešiť.

Udivuje ma však jedna vec. Pokým pri správe ombudsmanky pre ľudské práva sa následná diskusia dostala do polohy, že nezobrať danú správu na vedomie, nie je možné, že je to pomaly útok na ľudské práva, samozrejme s adekvátnou mediálnou podporou, tak odmietnutie správy Viery Tomanovej  je už v poriadku a aj tí, ktorí boli za správu Márie Pattakyovej môžu bez problému nezobrať na vedomie správu komisárky pre deti.

Osobne v  prvom ani v  druhom prípade nevidím odmietnutie správy ako problém. Je vecou každého poslanca ako sa k hlasovaniu o týchto dokumentoch postaví. Zaráža ma veľmi rozdielna intenzita a poloha “mediálnych kampaní” v oboch prípadoch.

Zamýšľam sa, k čomu je to dobré. Je polarizácia spoločnosti to, čo momentálne treba riešiť? Je vyjadrenie svojho názoru hlasovaním v jednom prípade dôvodom na vytváranie dojmu “katolibanského” parlamentu a v druhom je zrazu všetko v poriadku. Prečo v jednom prípade je slobodné vyjadrenie v spoločnosti, kde sa volá po slobode vyjadrovania problém a v druhom prípade už nie. 

Verím, že každý súdny človek jasne vidí a chápe o čo ide. Nevytvárajme však vojny, ktoré naozaj netreba a nenechajme sa do nich vtiahnuť, i keď snaha je enormná. Osobne si rada vypočujem každý názor snažím sa ho pochopiť. Nezáleží či je človek taký, alebo onaký. Som za kultivovanú diskusiu s faktami a argumentami pre prospech obyvateľov našej krajiny.

Foto: NRSR