Programové vyhlásenie vlády prináša mnoho pozitívnych vecí, ktoré verím budeme postupne realizovať

Už niekoľký deň parlamente prebieha diskusie k predloženému Programovému vyhláseniu vlády SR. V utorok 28. apríla som v rozprave vystúpila aj ja, aby som povedala svoj názor na predložený dokument. Prečítajte si prepis môjho príhovoru, alebo si ho priamo pozrite zo záznamu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, ďakujem za túto možnosť. Chcem vyjadriť naozaj radosť z programového vyhlásenia vlády, aj keď možno nie je také konkrétne a nie je v ňom zapracované všetko to, čo by sme tam chceli doslovne mať. Sama som dávala za náš klub pripomienky k programovému vyhláseniu vlády a veľmi sa teším, že mnohé veci, s ktorými sme išli do volieb, za ktoré sme sa odhodlali bojovať, sa tam podarilo dostať.

Takže chcem vyjadriť naozaj radosť z tohto a verím tomu, že tieto veci, ktoré sme zapracovali do programového vyhlásenia vlády, budeme postupne počas volebného obdobia rozmieňať na drobné prostredníctvom zákonov, ktoré veľmi konkrétne upravia životné situácie a pomoc ľuďom. Hovorím najmä za tú sociálnu oblasť, ktorá sa tej pomoci týka. Chcem vyjadriť ešte takú radosť v tom, že toto programové vyhlásenie vlády vnímam ako dokument, ktorý má víziu.

My sme išli do volieb Obyčajní ľudia s víziou. S víziou priniesť zmenu a priniesť zmenu systému v mnohých oblastiach, kde ju veľmi potrebujeme. Priniesť čerstvý vzduch do oblasti, kde sa roky nehýbalo s vecami. Ja som pracovala v podstate odkedy som skončila štúdium psychológie v sociálnej oblasti, pracovala som s rôznymi ľuďmi v rôznych ťažkých životných situáciách, pracovala som s migrantami, pracovala som na charite s bezdomovcami, so závislými, s rodinami, ktoré sa trápili či už s vzťahovými alebo existenčnými problémami. Spolupracujem s poradňou Alexis, ktorá pomáha tehotným ženám v núdzi. Čiže mám taký trošku prehľad o tom, čím si prechádzajú mnohí jednotlivci, mnohé rodiny na Slovensku a na základe týchto mojich skúseností môžem povedať takú vec, že áno. Máme trošku problém v tom systéme, pretože my tu, častokrát sa tu riešia veci veľmi ad hoc.

Zažívala som to, že rodiny s členom, ktorý bol ťažko zdravotne postihnutý, sa nedostávalo pomoci, preto zakladali rôzne neziskové organizácie, aby aspoň prostredníctvom 2 % z dane si mohli získať prostriedky na pomoc týmto deťom. Strašne veľa vecí sa riešilo pomocou projektov. Pomocou projektov sa riešili problémy v rómskych komunitách. Pomocou projektov sa zabezpečovali prostriedky na voľnočasové aktivity. Preto chcem veľmi uvítať to, že programové vyhlásenie vlády práve ponúka systematické, nastavenie systému financovania a pomoci mimovládnym organizáciám.

A tu sa trošku pristavím, pretože pojem mimovládna organizácia tu zaznel už mnohokrát a v mnohých kontextoch. Kto sú tie mimovládne organizácie? Mimovládne organizácie poskytujú neformálne vzdelávanie. Poskytujú voľnočasové aktivity, sociálne služby. Poskytujú podporu dobrovoľníctva. Máme tu na Slovensku radu pre mimovládne organizácie. Môžem spomenúť Radu mládeže Slovenska, ktorá zhromažďuje detské a mládežnícke organizácie, ktoré mnohé poznáme. Je to Domka, je to Erko. Je to Slovenský skauting. Moje deti chodia do skautu a mnohé možno vaše deti chodia do rôznych týchto organizácií, ktoré zabezpečujú zdravý rozvoj detí. Učia ich budovať vzťahy, učia ich postupne viesť skupiny, učia ich spolu komunikovať, učia ich tráviť voľný čas zmysluplným a dobrým spôsobom, či už športovými aktivitami, kultúrnymi, rozvojom kreativity. Aj toto sú mimovládne organizácie.

Potom je tu asociácia poskytovateľov sociálnych služieb, to sú ďalšie mimovládky. Máme tu diecézne charity v každej jednej diecéze, ktoré pomáhajú tým najbiednejším. Máme tu ekologické mimovládne organizácie, ktoré učia mladých ľudí, deti ako sa správať k životnému prostrediu. Napríklad u nás v Piešťanoch prenášame žaby, aby nám ich nepozrážali autá. Máme tu organizácie komunitné, máme tu organizácie rozvojové, ktoré pomáhajú chudobným krajinám. Máme tu Slovenskú humanitnú radu, v ktorej som tiež pracovala, pomáhali sme humanitárnou pomocou žiadateľom o azyl. Tam tiež trošku potom zastavím, potom sú to materské centrá, sú to rôzne organizácie našich menšín či už rómskej alebo maďarskej menšiny, je to Asociácia organizácií zdravotne postihnutých občanov, Asociácia telovýchovných jednôt a klubov, združenie horských a záchranárov, Červený kríž, Vidiecky parlament, kultúrne organizácie a rôzne pacientské organizácie, len v Piešťanoch ich máme zo tri. Čiže toto všetko sú mimovládne organizácie. Aby bolo zrejmé, že týmto chceme pomáhať, pretože toto sú organizácie, ktoré sú veľmi užitočné pre našu krajinu a pomáhajú práve tým najbiednejším. Sú to rôzne hospice a rôzne organizácie sociálneho typu. To bol taký prvý bod, ktorému som sa chcela venovať.

Ako človek, ktorý pracoval dlhé roky v sociálnej oblasti a v pomoci rodinám, veľmi oceňujem to, že veľká časť práve programového vyhlásenia vlády je venovaná rodine. Či už sú to rôzne príspevky rodinám, matkám s deťmi, osamelým rodičom, náhradné výživné, rôzne tie daňové bonusy, ale chcem povedať aj to, že veľmi oceňujem a to som hovorila už pred župnými voľbami, nám veľmi, ale veľmi chýbajú poradenské služby a odľahčovacie služby. Tuto, tuto je ten systém slabý. Spadli nám manželské a predmanželské poradne, boli zrušené. Máme nedostatok poskytovateľov dostupných služieb pre ľudí či už sa to týka poradenstva manželského, partnerského, rodinného, čo sa týka sociálnoprávnej ochrany, tak isto tam je naozaj práce dosť. Máme tu mnohých tzv. vymazaných rodičov, máme tu rôzne problémy a máme málo ľudí. K nám do centra pomoci pre rodinu chodili ľudia, ktorí hľadali poradenstvo, ale neboli schopní zaplatiť v tom privátnom sektore psychoterapeutov, pretože boli veľmi drahí a práve takejto bezplatnej pomoci psychologickej bolo málo. Psychológovia, špeciálni pedagógovia, liečební pedagógovia išli v prvom kole zo škôl, zo zdravotníctva preč. Preto veľmi oceňujem to, že v programovom vyhlásení vlády sa hovorí aj o tej druhej stránke toho sociálneho sektora a to sú tí poskytovatelia, ktorí by mali mať naozaj zlepšené podmienky či už finančné, ale aj čo sa týka postavenia, aby bola uznaná dôležitosť aj týchto pomáhajúcich profesií.

Ďalej oceňujem aj to, že programové vyhlásenie vlády kladie dôraz na komunitnú a terénnu starostlivosť. Pre mnohých ľudí je veľmi dôležité zostať na sklonku života doma a byť v opatere svojich blízkych. A práve pomoc neformálnym opatrovateľom si myslím, že je správnym krokom, pretože tak ako matky sú neplatenými pracovníkmi nonstop, tak isto sú to neformálni opatrovatelia. A myslím si, že ak takýto neformálny opatrovateľ za svoju 24 hodinovú službu dostal 100 euro mesačne a kedysi to bolo dokonca 30, tak je to smiešne a je to smutné. Takže toto veľmi oceňujem.

Oceňujem veľmi to, že hovoríme o ochrane života, že ideme pomáhať matkám nielen tým, ktoré už majú narodené deti, ale tým, ktoré majú deti ešte nenarodené. A ideme im pomôcť, aby v tejto situácii, kedy sú možno aj pod tlakom okolia, aby nemuseli zvažovať to najhoršie riešenie, ktoré riešením podľa mňa nie je, ale aby mohli už od toho 14. týždňa tehotenstva poberať príspevok, ktorý im pomôže, keď napríklad potrebujú zo zdravotných dôvodov odísť z práce, že uznávame vlastne to, že ženy sú matkami už v tom 14. týždni, myslím si, že toto je veľký pokrok a tak isto tu máme druhú stranu, koniec života, kedy hovoríme o systéme paliatívnej hospicovej starostlivosti a myslím si, že toto je to, čo je potrebné pre nás všetkých, pretože nám tu starne populácia a tieto služby budú potrebovať čoskoro mnohí. Čiže bude to veľmi, veľmi niečo žiadané a myslím si, že ľudia sú tým najväčším kapitálom Slovenskej republiky a ľudia si zaslúžia to, aby sme sa o nich postarali od počatia až do konca života.

Ďalšia vec, ktorú oceňujem ako psychológ, je starostlivosť o duševné zdravie, že sa duševné zdravie dostalo do programového vyhlásenia vlády a že naozaj chceme ochraňovať deti v digitálnom priestore, chceme bojovať aj proti tým konšpiráciám a učiť ich rozlišovať. Myslím si, že toto je veľmi dôležitá zručnosť, ktorú naše deti potrebujú, pretože strávia strašne veľa času vo virtuálnom priestore a potrebujeme ich naučiť kriticky uvažovať a potrebujeme toto duševné zdravie chrániť či už edukáciou, ale aj tou prevenciou.

Takže a ešte také posledné číselko, možno stihnem za tú pol minútu. Čo sa týka migračnej politiky, minulý rok bolo udelených 9 azylov na Slovensku, len aby sme sa, len aby sme boli v pravdivom obraze. To som tak chcela povedať a je tu ešte, takú stať prečítam, v migračnej politike bude vláda presadzovať riešenia založené na efektívnej ochrane vonkajších hraníc, uplatňovaní návratovej politiky a riešení príčin migrácie v krajinách pôvodu. Odmietame politiku povinných relokácií a rozhodovanie o udelení azylu musí zostať v kompetencií členského štátu. To len, prepáčte, že som tak prekročila, to len na margo informácií, ktoré tu odzneli. Ďakujem za pozornosť.

Foto a video: NRSR