Opatrovanie doma – čo to prináša a čo treba premyslieť

Na úvod chcem povedať, že som presvedčená, že pre starého, umierajúceho či chorého človeka je najlepšie doma alebo v starostlivosti blízkych ľudí. To neznamená, že je to dogma a odsudzujem tých, ktorí sa rozhodli inak. Každá situácia, každý človek je jedinečný a vždy treba prihliadať na reálne možnosti danej rodiny, domácnosti, zdravotný stav členov, ekonomickú situáciu, priestory a podobne.

Rozhodnúť sa pre dlhodobé opatrovanie v domácnosti je vážny krok, ktorý nesie dôsledky pre rodinu, ale i pre vzťahy s príbuznými. Tieto veci treba dobre zvážiť. Najmä jednota medzi manželmi, ktorí sa pre to rozhodnú, by mala byť jasná. Takisto by mali mať možnosti pomoci, ktoré budú využívať. Ekonomické otázky, majetok a prípadné dedičstvo bývajú často kameňom úrazu a niekedy sa vzťahy rozbijú práve na tom.

Nie vždy je vôľa. Nie vždy sa to žiaľ dá. Príčinou môžu byť peniaze, chýbajúci priestor, zdravotný stav príbuzných, vzdialenosť, pracujúce deti či vnuci, ale aj zlé vzťahy v rodine… Vtedy je potrebné nájsť miesto, zariadenie, kde sa o človeka postarajú čo najlepšie. Pokiaľ je to však možné a je vôľa na oboch stranách, som za domácu starostlivosť. Na Slovensku je žiaľ, veľmi málo podporovaná a je často veľkou záťažou pre celú rodinu. Myslím teraz najmä ekonomickú stránku, ale aj množstvo vybavovačiek a nejasností v sociálnej pomoci, vybavovanie lekárskych potvrdení pri každej jednej žiadosti. Slabé informovanie o reálnych možnostiach pomoci.

Napriek tomu som do toho s mojou rodinou pred dvoma rokmi išla a bolo to možné iba vďaka tomu, že boli splnené tieto podmienky:

1. bolo to slobodné rozhodnutie celej rodiny. My sme v tomto boli s manželom jednotní, podporoval a podporuje ma v starostlivosti o babičku, umožňuje mi načerpať sily, keď som unavená. Boli sme si vedomí náročnosti nášho rozhodnutia a obmedzení, ktoré nám prinesie.

2. babkin zdravotný stav to umožňoval. Priznávam, že by som ako matka troch detí nebola spôsobilá starať sa o človeka, ktorý by mi napríklad utekal z domu alebo nechával pustený varič a podobne, čo sa pri ľuďoch s Alzheimerom stáva. Tým, že babička bola a je imobilná, tieto starosti nemám.

3. využili sme a využívame všetky formy pomoci, ktoré boli dostupné. Mali sme opatrovateľky z mestského úradu, bola som veľmi spokojná, tiež sme nejaký čas využívali možnosť donášky stravy (www.piestany.sk). Neskôr sme museli zrušiť opatrovanie i donášku stravy a vybavila som si na UPSVaR príspevok na opatrovanie. Žiaľ, schválili mi ho veľmi nízky, oplatí sa overiť si dopredu, v akej výške bude, tá sa odvodzuje od dôchodku opatrovaného, v našom prípade to asi nestálo za vynaloženú námahu.

4. vybavila som preukaz ZŤP, príspevky na diétu a hygienu. Treba si zistiť, na čo má opatrovaný človek nárok, aj polohovacia posteľ, mobilné WC a plienky sa dajú predpísať, je to síce dosť vybavovačiek, ale stojí to za to. Ja som nakoniec niektoré veci kupovala sama, lebo už tých behačiek po úradoch a lekároch bolo príliš veľa.

5. máme samostatnú izbu, kde sme babičku ubytovali, to sa nie vždy dá, izba je relatívne bezbariérová, v prípade potreby sme ju bez väčších problémov preniesli do sanitky.

6. v čase, keď sme ju k nám priviezli, mala najmladšia dcérka 4 mesiace, takže som bola doma a mohla som sa venovať i babke, pravdepodobne budem doma do skončenia rodičovskej dovolenky a potom sa uvidí, zrejme budem viac využívať možnosti opatrovania.

7. vysporiadali sme jej majetok podľa jej vôle ešte pred smrťou, čo sa neskôr ukázalo ako prezieravé.

8. treba si priznať, keď už nevládzete a oddýchnuť si. Pri dlhodobom opatrovaní je ideálne raz do roka aspoň na 3-4 týždne dobré si oddýchnuť, zabezpečiť rehabilitáciu a starostlivosť starého človeka napríklad cez Liečebňu dlhodobo chorých (v Piešťanoch nie je, je v Hlohovci alebo v Trnave), alebo iné zariadenie – Lumen, Alzheimer centrum a podobne. My sme mali babičku minulý rok na tri týždne v Lumene, boli sme s deťmi na liečení v Tatrách, tento rok bola v LDCH v Hlohovci.

9. treba tiež rátať s tým, že je to zvýšená – psychická i fyzická záťaž pre celú domácnosť. Je tu riziko vyhorenia, čo znamená fyzickú a psychickú vyčerpanosť najmä pre opatrujúceho, preto by mal mať dostatok priestoru pre oddych, relax, rozptýlenie, sociálne kontakty s inými ľuďmi podľa potreby. Prítomnosť človeka odkázaného na starostlivosť v rodine je aj záväzok, ktorý limituje možnosti ísť na dovolenku, odcestovať.

publikované na pnky.sk

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *