MANIPULÁCIA: Aké hry s nami hrajú iní?

Manipulácia (z latinčiny ruka a uchopiť) je snaha ovládať myslenie druhej osoby či viacerých osôb. Manipulátor sa snaží vnútiť cieľovej osobe myšlienky, názory či konania, ktoré nie sú obeti vlastné a ktoré by dobrovoľne neprijala, a získava výhodu voči nej bez toho, aby mala voľbu, či mu vyhovie, alebo nie. Charakteristické je, že obeť si často ani neuvedomuje, že je manipulovaná.

Vo filme Plynové lampy z roku 1944 sa mladá žena vydá a odsťahuje sa do domu, kde za zvláštnych okolností prišla o život jej teta. Každú noc počuje čudné zvuky z povaly, predmety sa začínajú strácať a premiestňovať, mladá žena sa začína psychicky rúcať. V skutočnosti je za všetkými javmi manžel, ktorý sa snaží zničiť ju…

Manžel prepísal zdedené pozemky na zvláštnu spoločnosť, do ktorej začal chodievať posledný rok. Zmeny, ktoré sa udiali v jeho živote a v jeho myslení, šokujú všetkých príbuzných aj manželku.

V správach uvedú dve stanoviská k registrovaným partnerstvám. Odmietavé stanovisko docentky psychológie je uvedené so zábermi na starý ošarpaný kostol, súhlasné stanovisko reprezentantky neziskovej organizácie je ilustrované zábermi na šťastné rovnakopohlavné páry a pohľadom na pracovníčku neziskovky sediacu v modernej kancelárii.

Predstaviteľ Republikánskej strany je napriek erudovanosti uvedený ako aktivista a republikán, reprezentant Demokratickej strany s rovnakým vzdelaním a kompetenciou vyjadriť sa k danej otázke je uvedený ako odborník daného odboru.

Aj toto sú prejavy psychickej manipulácie zo strany médií, tyranského manžela alebo sekty. Medzi formy manipulácie patria aj známe pojmy, ako sú mobbing, šikana, intrigy, psychické týranie, rôzne formy skrytej agresie, ponižovanie, brainwashing a propaganda. Manipulácia využíva ľudí ako nástroje bez vlastnej vôle. Je postavená na nerešpektovaní a obchádzaní slobodnej vôle iných, podporuje agresivitu, využíva dôverčivosť ľudí.

Manipulátormi bývajú často ľudia s poruchami osobnosti, ktorí majú radosť z utrpenia iných, sú schopní zákerného konania, využívajú klamstvo a polopravdy, aby dosiahli svoje ciele, zneužívajú dôveru, predstierajú náklonnosť. Takíto ľudia majú často politické alebo manažérske ambície a v takýchto pozíciách dokážu úspešne využiť/zneužiť svoje manipulatívne schopnosti.

So psychickou manipuláciou sa môžeme stretnúť kdekoľvek. Typická je pre sekty, reklamu, zneužíva sa aj v politike, marketingu a predaji. Používajú ju médiá. Nevyhýba sa pracovisku, rodine ani škole.

Manipulátori riadia správanie svojej obete. Kontrolujú prostredie, režim, spánok, jedlo, peniaze, vzťahy, sexualitu, komunikáciu, prácu i oblečenie. Stretávame sa s tým u tyranov, ale aj v zhubných sektách alebo totalitných režimoch. Obeť takejto manipulácie stráca vonkajšiu slobodu pohybu, nemá možnosť vytvárať si svoje prostredie. Manipuláciu fyzických podmienok dopĺňa psychická manipulácia, ktorá môže niesť zjednodušene fasádu metódy „cukor a bič“, ale môže byť veľmi prepracovaná, pričom využíva riadené myslenie, indoktrináciu a zabraňuje slobodnému uvažovaniu. Využíva sa vytvorenie ilúzie vonkajšieho nepriateľa, ktorý chce ublížiť obeti.

Manipulátori vo vzťahoch často pracujú s ovládaním emócií obete, ktorú odhadnú ako poddajnú. Najčastejšie využívanými emóciami sú pocity viny, strach, úzkosť, popierajú alebo zhadzujú vnímanie a prežívanie obete, najmä negatívne emócie, ktoré interpretujú ako zlyhanie alebo nedostatočnú snahu obete. Pocity viny a citové vydieranie často využívajú tak, že najskôr si vytvoria dôverný vzťah s obeťou, o ktorej sa snažia dozvedieť čo najviac, odhaliť jej slabé stránky a zlyhania, pričom predstierajú skutočný záujem a blízkosť, podporu voči nepriateľskému svetu a pochopenie, ktoré nachádza odozvu práve u ľudí s nedostatočným sociálnym zázemím a sebahodnotou.

Odhalené slabé stránky alebo previnenia obete vedia rafinovane zneužiť, či už prezradením poza chrbát obete, ktorá netuší o týchto intrigách, alebo v jej prítomnosti, pričom sa tvária prekvapene, že ju zahanbili. Pracovnou metódou manipulácie je lož, ale ešte viac polopravda, keď sa povie iba jedna stránka veci a podstatná súvislosť sa účelovo zamlčí. Ďalej je to znevažovanie osoby, ktorú chcú zdiskreditovať alebo zamedziť jej vplyvu, prejaveniu názoru alebo dosiahnutiu určitého výsledku. Týka sa to vzťahov osobných, pracovných, médií i politiky.

Ďalšou dôležitou ingredienciou psychickej manipulácie je riadenie informácií, zamedzenie prístupu k médiám, selektovanie médií, izolovanie od rodiny a priateľov, prerušenie dovtedajšej práce alebo štúdia. Kritika je zakázaná a trestaná. Manipulátori vo vedúcich pozíciách často využívajú Machiavelliho princíp „rozdeľuj a panuj“, vytvárajú atmosféru súperenia, vzájomného ohrozenia, pričom ľudia sú motivovaní k sledovaniu a žalovaniu na druhých. Obmedzia osobnú slobodu komunikácie, kontrolujú listy, telefonické hovory, esemesky, pohyb na sociálnych sieťach.

Manipulátori bývajú často inteligentní, charizmatickí, príťažliví ľudia, ktorí majú osobné čaro a vedia ho využívať. Keď vtáčka lapajú – do sekty či manipulatívneho vzťahu –, tak mu aj pekne spievajú. Vzťah sa rozvíja krok za krokom, všetko vyzerá ideálne. Obeť je polichotená prejavenou náklonnosťou, v sektách sa využíva takzvané bombardovanie láskou. Znamená to neustály záujem, oceňovanie, chválenie, pozornosť, darčeky, záujem pomôcť.

Podstatným rozdielom v komunikácii medzi manipulátorom a obeťou oproti normálnemu zdravému vzťahu je rozloženie pozícií. V manipulatívnom vzťahu sú to pozície rodič-dieťa, v normálnom zdravom vzťahu spolu komunikujú ľudia na úrovni dospelý-dospelý. Pokiaľ je v dyáde Rodič-Dieťa zo strany rodiča zjavná nadradenosť, autorita, prevaha, v dyáde Dospelý-Dospelý je to rovnocennosť oboch partnerov.

Manipulátori majú často veľkú senzitivitu a vedia vycítiť, koho by mohli využiť alebo zneužiť na svoje ciele. Charakteristickými vlastnosťami obetí manipulácie sú pasivita, neistota, submisia, nízke sebavedomie, oslabené sociálne opory, narušené vzťahy, utiahnutosť, dôverčivosť, naivita. Pasívne správanie je založené na rozpore s vlastnými potrebami. Typické pre toto správanie sú ústupčivosť, vyhýbanie sa problémom, neschopnosť bojovať o vlastné práva, snaha vyhovieť iným. Charakteristické pre toto správanie je používanie výhovoriek namiesto argumentov. Takéto správanie uľahčuje manipulátorom dosiahnutie ich cieľov.

Ako sa prejavuje manipulátor? Okrem už spomínaných „medových motúzov“ na úvod sú to dosť nepríjemné prejavy, ktorých cieľom je zneistiť obeť. Preto sa môžeme cítiť v jeho prítomnosti veľmi nepríjemne. Počúva s nechuťou, robí nápadné povzdychy, hádže opovržlivé úškrny, veľavravné náznaky, nenávistné pohľady, vyhýba sa pohľadu, prevracia očami. Ak chce upútať pozornosť, náhle začína hovoriť o inom, hovorí hlasnejšie alebo tichšie ako ostatní, drží sa v ústraní alebo sa, naopak, vehementne presadzuje, vyhľadáva také miesto, aby ho ostatní vnímali ako ústrednú osobu (v čele stola, v najväčšom kresle).

Medzi prejavy psychickej manipulácie patria prehnané priateľské alebo výhražné gestá – búchanie do stola, prst namierený na niekoho, predstiera, že sa ho nič netýka, nedáva najavo city, potláča gestá – zalamuje prstami, odkašliava, sťahuje žuvacie svaly, odkladá stretnutia, bez vysvetlenia nepríde, často chodí neskoro.

Manipulátor neposkytuje všetky informácie naraz, hovorí v neúplných vetách, nedopovie myšlienku, vyjadruje sa nejednoznačne, používa mnohoznačné alebo samé cudzie slová, vyžaduje predbežné sľuby, ale sám sa vyhýba sľubom, neodpovedá na otázky alebo odpovedá protiotázkou. Argumentuje polopravdami, uchyľuje sa k takzvanej dvojitej väzbe (vysiela súčasne dve správy, ktoré si navzájom odporujú – napríklad slovami s niečím súhlasí, ale súčasne nesúhlasne krúti hlavou, hovorí s hnevom v hlase, ale súčasne sa usmieva). Blahosklonne sa usmieva, pričom naznačuje vlastnú prevahu a znižuje váhu protivníkových argumentov. Útočí na nejakú slabú stránku svojho oponenta, ktorou odvádza pozornosť na irelevantné skutočnosti v danej veci, napríklad poukazuje na mladosť a neskúsenosť protivníka.

Ľudia vystavení psychickej manipulácii môžu trpieť rôznymi psychosomatickými poruchami, ako sú poruchy spánku, ťažkosti s trávením, zvýšenie svalového napätia, vysoký krvný tlak, žalúdočné vredy. Manipulácia môže doviesť obeť až k psychickým problémom, depresii, strachu, úzkosti, znížiť jej sebavedomie a sebaúctu, narušiť medziľudské vzťahy, doviesť človeka k pasivite a neschopnosti spontánne prežívať jeho život. Manipulácia tiež narúša vzájomné vzťahy v rodine, v triede, na pracovisku, rozdeľuje ľudí do skupiniek, vedie k vzájomnému podozrievaniu, nesúdržnosti, precitlivenému vnímaniu konfliktov a rozoštvávaniu ľudí.

Osobnosť manipulátora je špecifická, môže trpieť poruchou osobnosti, kedysi nazývanou psychopatia alebo sociopatia. To prináša oslabenie svedomia, schopnosti empatie. Pre manipulátora doslovne platí, že „účel svätí prostriedky“. Manipulátor je egocentrický, zameraný na seba a svoj prospech, ťažko nesie kritiku a iný názor. Prenáša zodpovednosť zo seba na druhých. Navodzuje u obete pocit viny alebo zlyhania. Svoje požiadavky, potreby neformuluje zrozumiteľne. Väčšinou odpovedá neurčito. Mení svoje postoje podľa situácie a podľa osoby, s ktorou práve komunikuje.

Zakrýva svoje potreby logickými dôvodmi. Žiada od druhých dokonalosť, nemennosť názorov a podobne. Spochybňuje kvality druhých, nenápadne kritizuje druhých a súdi ich, hovorí o nich s dešpektom. Rád komunikuje nepriamo. Cez tretiu osobu, telefonicky, písomne a podobne. Zasieva nešvár, podnecuje podozrievavosť. Rozdeľuje, aby mohol lepšie panovať. Často robí zo seba obeť, aby ho ostatní ľutovali. Neberie ohľad na žiadosti druhých, pričom tvrdí pravý opak.

Využíva morálne zásady druhých na naplnenie vlastných potrieb. Citovo či inak vydiera alebo sa vyhráža. Skryto alebo otvorene. Často mení tému uprostred rozhovoru. Vyhýba sa pracovným schôdzkam a poradám. Zameriava sa na nevedomosť druhých a snaží sa tak vyvolať dojem, že „má navrch“. Klame. Hlása klamstvo, aby sa dozvedel pravdu. Prekrúca a interpretuje výroky druhých. Závidí aj osobám veľmi blízkym. Neznáša kritiku. Dokáže popierať celkom zrejmé fakty. Nedbá na práva, potreby a priania druhých. Často vydáva pokyny a núti druhých konať na poslednú chvíľu.

Nebezpečný je zvlášť tým, že jeho slovný prejav znie logicky, avšak jeho postoje, činy alebo spôsob života svedčia o pravom opaku. Dáva dary, snaží sa zapáčiť, lichotí a nečakane prejavuje drobné služby. Ostatní sa cítia v jeho prítomnosti nepríjemne a neslobodne. Veľmi dôsledne ide za svojím cieľom na úkor druhých. Prinúti obeť k činom, ktorých by sa dobrovoľne pravdepodobne nedopustila. Ľudia, ktorí ho poznajú, o ňom stále hovoria, aj keď nie je prítomný.

Jeho vzťah k ostatným je vo svojej podstate deštruktívny, ale osoby v jeho okolí to skôr iba cítia a len ťažko formulujú racionálne zdôvodnenie. Manipulátor sa bežne dopúšťa citového vydierania a môže byť i násilnícky. Dokáže celkom rozvrátiť rodinu. Manipulátor má, samozrejme, i dobré vlastnosti a tie sú pre obeť často dôvodom na to, aby ospravedlnila jeho konanie. Obete psychického týrania a manipulácie majú často problém pomenovať situáciu a uniknúť z nej, trpia takzvaným štokholmským syndrómom, zastávajú sa manipulátora.

Jednou z ciest, ako rozpoznať manipuláciu a hroziace nebezpečenstvo, je pestovať si vlastné sebavedomie. Nemyslieť si, že manipulátor je dokonalejší. Mať jasnú predstavu o svojich právach. Vedieť odmietnuť manipulátorovu žiadosť (vybudovať si odolnosť voči manipuláciám), nemať voči nemu zábrany a záväzky. Držať si ho od tela a neotvárať mu svoje súkromie. V práci stavať čisto na faktoch a mať ku všetkému podklad, konkrétne kroky mať podporené dôkazmi, komunikovať radšej e-mailom ako ústne alebo telefonicky. Naučiť sa, ako postupovať, ako zneškodniť konkrétne manipulačné techniky (kontramanipulatívne metódy). Vybudovať si odolnosť i voči potrebe riešiť problémové situácie manipuláciou iných. Účinnou metódou voči manipulácii je aj asertivita.

Asertívneho človeka definujeme ako jedinca, ktorý má vnútornú slobodu, vie vyjadriť svoje pocity, názory, koná priamo a dokáže rešpektovať a brať do úvahy pocity i názory svojho partnera. Asertivita znamená byť schopný požiadať o láskavosť, uplatniť svoj nárok, dokázať povedať nie, mať pod kontrolou konverzáciu, teda začať, udržiavať a ukončiť konverzáciu, vedieť sa vysporiadať s kritikou, ale aj prijať uznanie, vyjadriť uznanie, vyjadriť vlastný pocit, názor, myšlienku.

Spoznanie vlastných práv a ich uplatňovanie je obranou voči manipulácii. V prítomnosti manipulátora je dobré uvedomovať si, že máme právo posudzovať svoje vlastné správanie, myšlienky, pocity a emócie a niesť za ne a za ich dôsledky zodpovednosť. Máme právo neposkytovať žiadne výhovorky, vysvetlenia ani ospravedlnenia nášho správania. Máme právo posúdiť, či a do akej miery sme zodpovední za problémy iných ľudí. Máme právo zmeniť svoj názor. Máme právo robiť chyby a byť za ne zodpovední. Máme právo povedať „ja neviem“, byť nezávislí od dobrej vôle iných ľudí, robiť nelogické rozhodnutia, povedať „ja ti nerozumiem“. Máme právo povedať „je mi to jedno“.

Ak manipulátor odpovedá otázkou, žiadajte dôsledne odpoveď na pôvodnú otázku, kľudne sa mu dívajte priamo do očí a trvajte na spresnení nejednoznačného vyjadrenia otázkami typu: Kde? Kto? Ako? Preformulujte zreteľne pred všetkými, na čom ste sa dohodli, a nechajte si od manipulátora slovne potvrdiť správnosť. Dajte mu vecne spätnú väzbu, pretože si nemusí uvedomovať svoje chyby.

Uvedomte si, že vy nemáte žiadnu vinu na tom, že vás manipulátor manipuluje. Neočakávajte, že manipulátor sa spamätá, ani sa nesnažte zmeniť manipulátorovu osobnosť. Pokiaľ ste svedkom psychickej manipulácie, nezostaňte pasívni. A neustále sa opakujúce psychické týranie u susedov oznámte na polícii. Nájdite v sebe odvahu povedať nahlas: „Toto je manipulácia.“ Pozbierajte silu na odolanie manipulátorovi a získajte podporu ostatných vo svojom úsilí – chráňte svoju slobodu a dôstojnosť.

Publikované 2016, cestaplus.sk

 

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *