Lucia Drábiková: Ako som spoznala svojho muža

Luciu Drábikovú poznám niekoľko rokov, je psychologička, vydatá, má 3 deti. Okrem iného pracovala ako hovorkyňa pre Trnavskú arcidiecézu, na charite i v Centre pomoci pre rodinu v Trnave. Prednáša, píše a poskytovala poradenstvo jednotlivcom i párom. Napísala množstvo článkov o vzťahoch a komunikácií, preto som sa jej rozhodol opýtať, ako to bolo s jej vzťahom, ako spoznala svojho muža.

Lucia Drábiková: Ako som spoznala svojho muža

Lucia, spoznali sme sa v čase, keď si pracovala pre Cirkev. Vyrastala si vo veriacej rodine?

Nie, naopak, k viere som sa dostala až v dospelosti. Vo svojich 21 rokoch som zažila obrátenie, začala som chodievať do spoločenstva, bola som pokrstená. Už mi chýbalo len jediné, nájsť toho pravého. Samozrejme, myslela som si, že teraz to už pôjde šup-šup. Ale nešlo, hoci to bol jeden z najsilnejších úmyslov na modlitbu. Možnosti, že by som mala ísť do rehole, som sa desila, a len viera, že Pán je milosrdný, mi pomáhala dôverovať, že to snáď nebude moja cesta, aj keď ten princ nechodil tak rýchlo, ako by som chcela. Pred obrátením som mala niekoľko vzťahov a pár krát som si aj myslela, že to už bude na svadbu. Našťastie nebolo, môj výber nebol vôbec rozumný, aj vtedy bolo po čase jasné, že tie vzťahy nemajú perspektívu, medzi záujmy mojich partnerov patrili najmä posedenia v krčme, alkohol a hudba. Viac som pozerala na vzhľad než na charakter.

Čo sa zmenilo po Tvojom obrátení? 

Po obrátení sa frekvencia mojich zamilovaní a nádejí, že už to bude ten pravý, nezmenšila. Každé jedno zamilovanie mi síce zlomilo srdce, ale nakoniec som bola rada, že to ešte stále nebol ten pravý. Na druhej strane, každé jedno zamilovanie ma veľa naučilo o sebe a pomohlo mi ešte viac dôverovať Bohu a snažiť sa hľadať Jeho vôľu pre mňa. Mala som po obrátení predsa len dva krátke vzťahy, ktoré skončili nevyhnutným rozchodom, jeden z tých chlapcov bol neveriaci a druhý, veriaci, bol a ostal výborným kamarátom, ale naše chodenie bolo asi len túžbou zbaviť sa osamelosti. Myslím, že to obdobie osamelosti mi pomohlo dozrieť, aj keď som bola veľmi netrpezlivá a hnevala som sa aj na Boha, že to tak dlho trvá. Ale bolo to potrebné, aby som našla samu seba a išla do vzťahu ako rovnocenná partnerka, ktorá vie, čo chce a čo nechce.

Určite to bol náročný čas, sama hovoríš, že si bola netrpezlivá. Nebála si sa, že ostaneš sama?

pokračovanie a celý článok nájdete tu

Zdroj: www.bezhranicna.sk

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *